Kniha Erika Láštica analyzuje históriu referenda na Slovensku od roku 1993 a spôsob, akým ho využívali politické strany.
Kniha je k dispozícii tu.
"Tento národ si žiada, aby referendum bolo a bude niesť túto ťarchu na svojich bedrách."
J.Ľupták, poslanec a predseda ZRS, 36. schôdza NR SR, august 1994
"Ak by však referendum nebolo úspešné, HZDS nebude cítiť za stratu finančných prostriedkov, ktoré si vyžiada, zodpovednosť. Za referendum zodpovedajú v prvom rade občania, ich problém, keď neprídu. Potom nech si nesťažujú".
O. Keltošová, poslankyňa HZDS o referende, ktoré iniciovalo jej hnutie, jún 2000
“Zmenu jednotlivých ustanovení ústavy priamo rozhodnutím občanov v referende naša ústava neumožňuje a niet pre takéto riešenie ani historického precedensu a ani obdoby v iných demokratických krajinách”.
K. Tóthová, podpredsedníčka vlády SR pre legislatívu, SME, máj 1997
"(A) referendom sa môže meniť aj ústava, vážení. ...Teda je veľkým omylom tvrdiť,..., že referendum nie je zákonodarná moc. To je zákonodarná moc ľudu- najdemokratickejšia.... Ak by sme totiž nepripustili, že referendom môžeme meniť ústavu, vážené národné zhromaždenie, tak sa odchýlime od celoeurópskej zvyklosti.“
K. Tóthová, poslankyňa HZDS, 32. schôdzi NR SR, jún 1994
„Ak pripúšťate, že ústavu možno meniť referendom, tak sa obávam, že sa posúvame na klzkú pôdu. To som ešte nepočul, aby referendom sa mohla meniť ústava. Ako to môže jeden právnik pripustiť? To je skutočne hodné Nobelovej ceny za právo.“
F. Mikloško, poslanec KDH a neskorší propagátor referenda o priamej voľbe prezidenta v priamej reakcii na vystúpenie K. Tóthovej, 32. schôdzi NR SR, jún 1994
